Keď zanikne lipnutie na predstave „ja“, projekcie tiež ustanú.
Bez predstavy „ja“ ako subjektu, už viac nie je svet vonkajších javov, ktorý by sa od nás javil oddelený, ani objekty, ktoré by sa javili oddelene existujúce od mysle, ktorá ich premieta. Keď toto rozpoznáme, naše lipnutie na domnelej oddelenej existencii javov sa rozpustí a naša myseľ sa prestane zaplietať do reakcií na svoje vlastné projekcie. Stane sa pokojnou a voľnou od emočného zmätku a úzkosti. Zavládne skutočný kľud mysle.
Za bežného stavu, myseľ s ktorou sa stotožňujeme ako s naším „ja“ , neustále lipne na objektoch a pripútava sa k rôznym situáciam, ktoré zažívame. V meditácii sa púšťame tohoto lipnutia a pripútanosti. Oslobodíme myseľ z jej vlastných okov, dovoľujúc všetkým obmedzeniam a rozrušeniam, aby sa rozpustili sami sebou. V tomto procese púšťania, sa myseľ sama oslobodí od všetkého napätia a pripútanosti, ktoré ju obmedzujú a väznia. Spočinieme v stále sa prehlbujúcom uvoľnení, úplne sa otvárajúc. Čokoľvek sa objaví v našej mysli, necháme tak, ničoho sa nedržíme ani neodmietame.
Meditácia znamená nechať myseľ spočinúť v prítomnom okamihu – nič neodmietame, nič umelo nevytvárame, ani sa nesnažíme meniť to čo sa objavuje v danom okamihu.
Výnimočná realizovaná bytosť Saraha v jednej zo svojich inštrukcií o povahe mysle povedal: „Keď uvoľníme našu myseľ, ktorá je chytená v pripútanosti, niet pochýb, že sa oslobodí sama sebou.“ Ide len o to dovoliť mysli spočinúť v jej prirodzenom stave, v ktorom bežné vedomie dlie v prítomnom okamžiku, voľnom od lipnutia a odmietania, bez akejkoľvek strojenosti, neprirodzenej snahy. A tak sa stále prehlbujúce uvoľnenie začne rozvíjať – a to je to, čo vedie k oslobodeniu. Keď uspejeme v meditácii bez akejkoľvek manipulácie, všetko naše napätie opadne, a myseľ rozviaže samu seba. Naše otvorené, číro-jasné a živé vedomie sa nerušene usadí samo v sebe, bez najmenšej známky tuposti.
Ako príklad si zoberme šálku čaju, ktorú sme práve naliali. Spočiatku je čaj v pohybe, ale keď necháme šálku v pokoji, čaj sa postupne ustáli. Rovnako je to z našou mysľou, keď ju necháme byť: spočinie v stave prirodzenej relaxácie, ktorá sa postupne prehlbuje. Neumožniť mysli spočinúť v tomto uvoľnenom kľudnom stave, by bolo ako neustále miešať čaj v šálke. Meditácia spočíva v rozvíjaní uvedomovania si pohybov, ktoré sa objavujú v mysli, a v nechávaní myšlienok, aby sa voľne objavili a vrátili tam odkiaľ prišli. Toto je prirodzený proces, ktorému jednoducho dovolíme prebiehať; my len dáme priestor tejto prirodzenej otvorenosti a spontánnnosti mysle. Týmto sa otvárame rozpoznaniu, že celá hra prejavu, všetko čo sa objavuje v našej mysli, nie je skutočné. Toto vedie k uvoľneniu našej mysle a tým i k uvoľneniu nášho tela. Neznamená to však, že naše telo zmľandravie. Práve naopak, udržuje si vzpriamené, otvorené a pružné držanie tela, zbavené všetkého napätia.
Máme tendenciu pútať naše telo a myseľ myšlienkami a plánmi a udržiavať to s neustálym vypätím. Následkom toho sa naša myseľ stáva buď divokou, alebo tupou. V meditácií povoľujeme tieto okovy a dovoľujme si otvárať sa prirodzeným spôsobom. Týmto naša myseľ znovu nadobúda svoju priestrannosť a nakoniec aj rozmer múdrosti. Konečne slobodní od kompulzívnosti a napätia, prestávame trpieť. Prestať zažívať utrpenie, znamená prežívať úplnú radosť – a to je prebudenie!
