Momentálne je prihlásených 38 občanov, komfortná kapacita je 50. Keď sa toto číslo presiahne, zvyšným hrozí ubytovanie v stanoch, alebo v priľahlom 3km vzdialenom Hoteli. Na základe týchto faktov, odporúčame registráciu neodkladať.

Priebežne sme dostali mail od 6 záujemcov, ktorí by sa veľmi radi zúčastnili, ale nemajú dostatok prostriedkov. Týmto Vám dávame možnosť pre rozvoj štedrosti, finančnú podporu účastníkov. Podporu môžete zrealizovať platbou na číslo účtu  DEXIA banky: 1840699031 / 5600 – do poznámky prosím napíšte ” Cesta k prebudeniu dar 07 ” , alebo na mieste, len nám to mailom vopred oznámte, aby sme s tým rátali.

Ďakujeme,

Braňo a Katka

Jednou účastníčkou retreatu bude aj Yvona Kleinová, ktorá sa venuje aj Chi-kungu. S radosťou oznamujeme, že prijala našu ponuku viesť v poobedňajších hodinách (14:00 – 15:00), Chi-kungove cvičenie. Príde nám to ako veľmi vhodné, nakoľko pre väčšinu účastníkov strávime netradične veľa času v statickej pozícii. Cvičenia Chi-kung nám môžu pomôcť uvolniť sa a vycentrovať i rozprúdiť a uzemniť energiu.

5/07 2007

Križovatka

Každý sa niekedy v živote ocitne na križovatke. Tak je to aj so mnou.

Je to čas nových rozhodnutí a záväzkov. Je to chvíľa, keď akoby stál čas, aby sa mohli
udiať zmeny. Krátke alebo dlhé, tieto chvíle by mali byť plne využité aby sme sa otvorili
budúcnosti založenej na inteligencii a štedrosti. Je to tiež čas skutočnej samoty. Keď čelíme
veľkým životným rozhodnutiam vždy sme sami. Môžeme byť vedení a môže nám niekto
pomáhať, ale rozhodnutie je vždy iba a iba naše.

Keď som sa v roku 1976 rozhodol vydať na cestu, aby som našiel majstra, bol to zmiešaný
pocit radosti, obáv a nevedomosti a s mojím prvým veľkým rozhodnutím som bol sám.
Neskôr v roku 1978 keď som sa rozhodol zasvätiť život praxi spoľahol som sa na Dharmu,
Gyalwu Karmapu a Genduna Rinpočeho.

Od vtedy sa môj život uberal stálym smerom takmer 30 rokov. 30 rokov tréningu, učenia sa
o sebe a druhých pod milujúcim vedením Genduna Rinpočeho a Kunzig Šamara Rinpočeho.
Boli to roky dospievania na mojej ceste.

Odchod Genduna Rinpočeho bol koncom dospievania a začiatkom dospelosti, čas povinností.
V tej chvíli sa Kunzig Šamar Rinpoče stal mojou jedinou oporou a jeho jasnovidé a hlboké
rady osvetlili moje rozhodnutia novým spôsobom.

Pravidelne ma posielal, aby som sa s ľuďmi delil o Dharmu. Pomaly moja dôvera
v budúcnosť Dharmy na západe rástla a spôsob jej šírenia mi bol jasnejší. Požiadavky Kunzig
Shamara Rinpočeho boli čím ďalej tým presnejšie a videl som s väčšou jasnosťou aké boli
prezieravé.

Bol som rozpoltený medzi prijatím požiadaviek Kunzig Shamara Rinpočeho a plnením
povinností, ktoré mi zveril Gendun Rinpoče. Odpoveď som našiel u Gyalwa Karmapu, keď sa
spýtal, či som už niekoho našiel, kto by za mňa prebral povinnosti v Kundreul Lingu. Od tejto
chvíle som si začal pripúšťať možnosť zmeny. Trvalo nejaký čas kým sa veci udiali a najmä
vďaka Džigmé Rinpočemu, táto komunita odpovedala dospelým a odvážnym spôsobom.
Zmena sa udiala dôkladne. Keď mi v roku 1977 povedal šesnásty Karmapa, aby som zostal
s Gendunom Rinpoče a študoval a nasledoval život Milarepu, všetko mi bolo úplne jasné. Ale
čím ďalej tým viac som bol zamotaný do administratívnych povinností kláštora. Jedného dňa
som sa s touto situáciou zveril Kunzig Šamar Rinpočemu a povedal som mu, že mám obavu,
že som zišiel z cesty a namiesto nasledovania Milarepu som bol zaneprázdnený ako Marpa.
Chvíľu sa na mňa pozeral a po zvážení mojej otázky mi povedal: „Keď vieš byť skutočne ako
Marpa, je to lepšie.“

Pre mňa mníšsky ideál spočíva v stiahnutí sa zo sveta, aby sa človek oslobodil od jeho
utrpenia ktoré je spojené s jeho odcudzujúcou povahou (ang alienating nature.) Toto
dosiahneme jednoduchým životom, a prísnym strážením mysle, reči a činov.

Môj život od ukončenia ústraní bol aktívny a mal som veľa záväzkov vo svete. Snažím sa tkať
pozitívnu a osvetľujúcu sieť činností pre tento svet. Opustiť tento svet nie je až také dôležité
ako slúžiť bytostiam pokiaľ to potrebujú. Snažím sa nasledovať ideál bodhisattvu a vedenie
mojich učiteľov. Môj mníšsky štatút bol spojený s povinnosťami v Kundreul Lingu, jedno
by nebolo bez druhého. Bol čas prehodnotiť novú situáciu. Vzdal som sa mníšskeho života
v rovnakom čase ako som sa vzdal povinností v kláštore.

Môj život dnes je životom bodhisatvu- učňa vo svete. Na svete je toľko ľudí, ktorí hľadajú
Dharmu, toľko spôsobov ako im ju ponúknuť aj bez prekážok kultúrnych rozdielov a tradície,
ktoré niekedy odpudzujú.

Stretávať sa s inými bytosťami slobodne, v jednoduchosti, byť vedený Dharmou a Učiteľmi
Kunzig Shamarom Rinpočem and Gyalwa Karmapom, taká je moja ašpirácia na nasledujúce
roky.

Vzdať sa istoty a akejsi necitlivosti, ktorá prichádza s rutinou, nachádzať nové cesty. Nechať
si čas. Som presvedčený, aspoň čo sa mňa týka, že Dharma musí nadobudnúť priamejšiu
a ľahšiu formu a štruktúru.

Možno práve toto je cesta ako nájsť o čom je byť Milarepom?

Pokúsim sa o to a Vaše priateľstvo je pre mňa vzácne. Neviem, ale odvážim sa!

Šťastné cesty,

S Láskou

Tsony

Dlhodobý úžitok meditácie je, že keď je myseľ upokojená, postupne sa očisťuje od základnej nevedomosti, čo nakoniec vedie k buddhovstvu — osvieteniu. V tomto stave osvietenia už neexistuje zmätenosť bežného každodenného života.

Aby myseľ zažívala upokojenie a stíšenie, musí sa naučiť zotrvať stála. Toto nie je pre myseľ zvyčajný spôsob prežívania. Myseľ je obyčajne nepokojná, neustále v pohybe, myslí na množstvo rôznych vecí. Na príčiny tohto stavu sa musíme pozrieť hlbšie. Od času nemajúceho počiatok až do prítomného okamihu sme si vypestovali, spôsob nazerania na veci, založený na dualite. Máme silný pocit “Ja”, osobnej existencie v dôsledku niečoho, čo nazývame pripútanosť k egu. Z toho pramení dojem oddelenosti vonkajších objektov od ega. Tento omyl v sebe nevyhnutne zahŕňa vzťah medzi “Ja” a svetom okolo nás, objektami, s ktorými prichádzame do styku. Toto je dualistické prežívanie sveta, ako ho zažívame všetci. Z tohto základného pocitu duality vznikajú všetky druhy myšlienok, predstáv a pohybu v mysli. Preto, keď spočiatku začíname meditovať, prežívanie našej mysle je vzdialené od pokoja alebo uvoľnenia. Je to tak preto, že myseľ je úplne rozptýlená silnou aktivitou vo vzťahu k vonkajším objektom. Toto je hlavná príčina — takto vzniká mentálne rozptýlenie.

Aby táto nestabilná myseľ ostala stabilná na jednom mieste, musíme použiť metódu tréningu mysle. Týmto spôsobom si myseľ privyká na zážitok stability. Preto pri meditácii dávame mysli jediný objekt, na ktorom má spočinúť.

Predtým, než začneme meditovať, mali by sme rozumieť, čo myseľ v skutočnosti je, aké má vlastnosti. Myseľ nie je vec, nie je to materiálna substancia, pevný objekt. Pozostáva z podstaty vedenia. Má túto schopnosť. Myseľ je jednoducho sledom momentov uvedomovania si, momentov bdelosti alebo momentov vedenia. Vo svojej podstate je myseľ bez prekážok, je obrovská, neobmedzená. Myseľ nie je entitou, ktorá existuje sama osebe a ktorá trvá určitý čas. Tým, že myseľ vstupuje do vzťahov s objektami, vzniká séria neustále sa meniacich jednotlivých vnemov, takže myseľ nie je jedna pokračujúca vec – je nestála. Teda, táto myseľ, ktorá má schopnosť vedieť a je vo svojej podstate bez prekážok, musí byť trénovaná, aby ostala stabilnou.

Potrebujeme stabilitu, aby myseľ rozpoznala svoju pravú podstatu. Bez tejto stability myseľ nie je schopná rozpoznať samu seba. Myseľ má schopnosť vedieť alebo rozpoznať svoju vlastnú nestabilitu, svoju nestálosť. Pretože je svojou podstatou niečím, čo vie, môže mať vedomosti o sebe, vedomosti o tom, že nie je stabilná. Práve na základe tejto vedomosti, na základe porozumenia sebe samej sa myseľ môže učiť byť stabilnou. Takže táto myseľ, napriek tomu, že je nepokojná, neustále v pohybe, rozpoznáva túto nestabilitu a dokáže ju transformovať. Je to celkom odlišné napr. od vetra. Vietor sa tak isto neustále hýbe, ale pretože neobsahuje myseľ, nemôže vedieť, že sa hýbe a teda sa nemôže utíšiť. Nedokáže sa stabilizovať. Je to tento vediaci aspekt mysle, ktorý umožňuje mysli na sebe pracovať.

Nestabilita mysle nebude trvalo odstránená jednoducho meditáciou. Potrebujeme, aby myseľ poznala svoju vlastnú podstatu, aby sme ju stabilizovali. Keď myseľ spozná svoju vlastnú podstatu, môže dosiahnuť skutočnú stabilitu. Myseľ môže zažívať priamo samu seba. To znamená, že myseľ je schopná zažívať svoju pravú podstatu, bez prekážok, bez lipnutia a fixácie na nekonečný prúd mentálneho obsahu — našich myšlienok, vnemov a konceptov. Zvykneme sa upínať na to, čo sa v mysli objavuje, akoby naša vlastná verzia bola celkom pevná a skutočná a strácame tak perspektívu rozpoznať neobmedzenú kvalitu mysle. Hovoríme, že pravou podstatou mysle je prázdnota. Pod prázdnotou rozumieme, že myseľ je číra, že sa v nej nenachádza čohokoľvek pevné, stále či existujúce samo osebe.

Ak nemeditujeme na myseľ takú, aká je, teda na naše osobné prežívanie mysle v danom momente, nebudeme schopní jasne vidieť aká je myseľ nepokojná, ako je neustále rozrušovaná nekonečným prúdom myšlienok. Keď pochopíme, že nie sme schopní zažívať stabilnú myseľ, porozumieme, že je potrebné ju trénovať, krotiť, priniesť ju do stavu pokoja a stability. Na tréning mysle však potrebujeme referenčný bod. Potrebujeme dať mysli niečo na čo by sa zamerala. V Buddhových učeniach sú vysvetlenia o rôznych pomôckach alebo referenčných bodoch na stabilizáciu mysle. Spomedzi týchto pomôcok Buddha zdôrazňoval metódu spočívania mysle na dychu. Buddha vysvetlil, že u živých bytostí je myseľ v úzkom spojení s telom. Teda myseľ a telo sú v úzkom vzťahu, hlavne myseľ a jemný energetický systém tela. To znamená, že jeden spôsob dosiahnuť zažitok pokoja je cez prácu s dychom, pretože dýchanie má vzťah k telu aj k jeho jemným energiám. Preto inštrukcie k počiatočným meditáciám odporúčajú počítanie dychov.

Prvá meditačná technika na krotenie mysle sa nazýva meditácia pokojného spočívania, (skt. šamatha, tib. šinä). Šamatha pozostáva zo šiestich krokov. Počítanie dychu, nasledovanie dychu a spočívanie na dychu sú prvými troma krokmi. Po tom, čo ich dlhší čas praktikujete, sa myseľ stáva krotkou. Potom postupujete k ďalším trom krokom založeným na koncentrácii na dych. Tu používame analýzu, aby sme videli prepojenie mysle a dychu. Prostredníctvom tejto analýzy si uvedomíte prázdnu podstatu mysle. Dokážete rozvinúť intuitívnu vnímavosť pre myseľ a potom sa s ňou môžete hrať. Môžete zmeniť koncentráciu, obraz, na ktorý ste zameraní a poznať, že myseľ je ako prelud, s ktorým sa môžete hrať. Potom sa sústredíte na podstatu objektov, aby ste videli esenciálnu prázdnotu javov. Tým dovŕšite šamatha, prax sústredenia, ktorá trénuje myseľ.

Cieľom jednodňových učení, ako je toto, je vytvoriť prehľad rôznych krokov meditačnej praxe. Keď príde rad na výuku samotnej meditačnej techniky, potom je lepšie mať systematickú sériu prednášok na úplnom základe tak, aby ste mohli postupne rozvíjať vaše pochopenie meditačnej praxe.

Keď používame meditačnú metódu počítania nádychov a výdychov, počítame jednotlivé cykly dýchania (nádych a výdych sú jedným úplným cyklom). Najprv počítame plynule od jedného po piaty, tak, aby sme dosiahli spočinutie mysle bez straty koncentrácie počas týchto piatich nádychov a potom pokračujeme v opakovaní tohto procesu. Keď cítime, že to dokážeme spraviť ľahko, zvýšime počet cyklov, ktoré počítame, ale len na dobu, kým sme schopní ostať nerušení. Celý čas spočíva myseľ na dychu a nie je ničím rozptýlená. Používaním tejto metódy časom dosiahneme počet tisíc nádychov bez toho, aby nám myseľ kamkoľvek zablúdila. Toto tvorí mieru určitej úrovne stability, kedy je myseľ úplne pod kontrolou. To je to, čomu hovoríme upokojená nerušená myseľ alebo skrotená myseľ. Prostredníctvom tejto praxe rozvíjame v našej meditácii vnútorný prežitok nerušenosti. Ako zlepšujeme naše schopnosti v tejto meditačnej technike, prichádza nepretržitý zážitok ľahkosti a nerušenosti mysle. Toto je výsledkom praxe šamatha.

Vo všeobecnosti, keď príjmame učenia o meditácii, nie je obvyklé opisovať všetky rôzne meditačné techniky počas jednej prednášky. Musíme sa systematicky učiť praktikovať danú meditáciu, od správnej meditačnej pozície na začiatku. Správna pozícia v meditácii je prvým predmetom, ktorý je potrebné vyučovať. Potom nasleduje druhá séria vysvetlení, ktorá opisuje, ako sa myseľ učí spočívať v meditácii na objekte. Potom, v treťom stupni vysvetlení, sa učíme rozlišovať chyby nesprávnej meditácie a spôsob, ako predchádzať v našej meditácii týmto nedostatkom. Taktiež sa učíme rozpoznať kvality, ktoré vyvstanú pri správnej meditácii. Takže prvotná meditačná inštrukcia je veľmi dôležitá, pretože poskytuje základ, od ktorého sa odvíja budúcnosť naších meditačných praktík. Takto sú rady, týkajúce sa prežitkov mysle, ktorá je nerušená a pokojná, veľmi dôležité.

Po praxi meditácie šamatha, kde sme sa naučili rozvinúť nerušenosť a stabilitu mysle sa môžeme posunúť ku druhej fáze meditácie, ktorá sa nazýva v sanskrte vipašjana alebo meditácia vhľadu. Toto je meditačná prax, v ktorej získavame hlbší pohľad do skutočnej podstaty našej mysle. Keď sa pozrieme do mysle, objavíme niečo, čo sa nazýva prvotné vedomie. Toto prvotné vedomie nie je dualistické a len prostredníctvom meditácie vhľadu môžeme dosiahnuť alebo rozpoznať túto nedualistickú myseľ. Bez meditácie vhľadu budeme stále chytení v dualistickom lipnutí a skutočná podstata mysle — múdrosť alebo aspekt prvotného vedomia — ostane nepoznaná a my nebudeme schopní ju dosiahnúť úplne.

Keď sa raz pozrieme do podstaty mysle, potom prostredníctvom predošlých meditácií vhľadu zlepšujeme kvalitu nášho prežitku prvotného vedomia. Časom sa to stane prirodzeným, niečím, čo sa rozvíja samo. Toto je bod, kde dochádza k spontánnemu rastu prežitku prvotného vedomia. Ak je myseľ rozrušená, nebudeme schopní zažiť prvotné vedomie. Preto je také dôležité v začiatočných meditačných praktikách rozvíjať mentálny pokoj, nerušenosť a stabilitu.

Takýmto spôsobom potom zažívame prostredníctvom meditácie rast prvotného vedomia mysle. Metódou, ktorá to rozvíja, je prax meditácie vhľadu, v ktorej sa učíme nepripútavať na realitu alebo stálu existenciu vonkajších objektov. Vnútorne rozpoznávame, že samotná myseľ nie je niečo, čo je kalné alebo rozrušené, ale v skutočnosti je podstatou jasnosti. Keď sa priamo v našej meditácii stretávame s nepripútanosťou na objekty a vnútornou jasnosťou mysle, spoločne nám dovolia uvidieť podstatu mysle. Podstatu mysle môžeme vidieť, len ak je myseľ nerozrušená myšlienkami. Myslenie povstáva cez kontakt alebo vzťah medzi mysľou ako subjektom a objektom, ktorý nachádza s mysľou väzbu. Takto sa myslenie stáva nevyhnutne dualistickým procesom. Keď je myseľ v stave dualistického lipnutia, bude rozmýšlať. Keď však myseľ pozná svoju vlastnú podstatu a dokáže ju rozpoznať ako svoju skutočnú podstatu, dochádza ku nedualistickému, prvotnému vedomiu. V skutočnosti v tomto bode vidí myseľ samu seba.

Pre ilustráciu tohto procesu na tejto úrovni meditácie: Keď ráno vstaneme, slnko už vychádza, aby prenikalo celým svetom a deň sa stáva ľahším. Ako deň postupuje s pohybujúcim sa slnkom, tak sa s pribúdajúcim svetlom rozplýva temnota. Toto je automatický efekt východu slnka. Je to analógiou k tomu, čo sa deje v našej meditácii. Čím viac vidíme podstatu mysle, tým jasnejšie podstata mysle žiari. Toto všetko sa deje, pretože myseľ má schopnosť poznať samu seba. Najprv dokáže rozpoznať, čo je už v nej a kvôli tomu myseľ už nie je rozrušovaná nekontrolovateľným myslením. Je to ako jasná, bezoblačná obloha. Slnečné svetlo môže svietiť bez prekážok; práve tak ako cez postupné pokračovanie našej praxe meditácie vhľadu narastá schopnosť rozjasnenia alebo videnia podstaty mysle bez prerušenia. Postupne sa prax stáva úplne prirodzenou.

Ako bolo načrtnuté, práve prostredníctvom meditácie dosiahneme posledné dve zo zmieňovaných šiestich paramít alebo šestich transcedentných cností. Táto dvojica je praxou meditačnej koncentrácie a praxou úplneho poznania alebo pochopenia, múdrosti. Paramitá je sanskrtské slovo, ktoré doslovne znamená niečo, čo dosiahlo svoju úplnosť. V našom prípade hovoríme o týchto dvoch kvalitách meditácie a múdrosti, ktorá dosiahla svoju úplnosť, svoju plnú realizáciu. Intuitívna alebo plne dosiahnutá meditatívna koncentrácia, piata zo šiestich paramít sa týka praktikovania meditácie nerušenosti, ako už bolo vysvetlené. Prostredníctvom tréningu mysle a postupného rozvoja našeho prežitku dosiahneme plnú realizáciu tejto kvality mentálnej stability alebo meditačnej koncentrácie.

Šamar Rinpočhe neradí väčšine svojich študentov aby sa stali mníchmi a mníškami. Naproti tomu zdôrazňuje vzor svetskej osoby, ktorá študuje a praktikuje buddhizmus. Dôvodom je fakt, že stať sa mníchom alebo mníškou vyžaduje dokonalé odovzdanie sa a disciplínu, ktoré by nemali podstupovať tí, ktorí si neprajú nasledovať úplný súbor pokynov vysvetlených vo vinája (predpisy správania). Pre mníchov to znamená nasledovať 253 a pre mníšky 364 pravidiel. Aby Šamar Rinpočhe poskytol žiarivý príklad toho ako by mali žiť nasledovníci Buddhu, založil v roku 2005 v nepálskom Káthmandú centrum pre ústrania Šhar Minub. V Šhar Minub dvadsiati stáli mnísi udržiavajú všetkých 253 sľubov vinája. Títo mnísi sa úplne zriekli svetského života a oddane sa venujú meditácii. Šhar Minub je momentálne jediný kláštor spomedzi mnohých v himalájskom regióne, kde mnísi úplne dodržiavajú Buddhovu disciplínu vinája.

V januári 2009 založil Šamar Rinpočhe Infinite Compassion Foundation (Nadáciu neohraničeného súcitu) aby propagoval práva zvierat. Infinite Compassion Foundation bola vytvorená za účelom presadzovania ľudského zaobchádzania so zvieratmi, ktoré sú chované na účely konzumácie ich mäsa a iných produktov (hlavne mliečnych výrobkov a vajec). Namiesto toho aby propagoval vegetariánstvo, zasadzuje sa Šamar Rinpočhe o transformáciu mäsového priemyslu aby tieto zvieratá neboli viac nútené žiť a zomierať v krutých podmienkach.

Šamar Rinpočhe je takisto autorom dvoch kních. Kniha Vytvorenie transparentnej demokracie: Nový model je prvou knihou o demokracii napísanou tibetským buddhistickým učiteľom. Kniha vytyčuje rámec rýdzo demokratického systému vládnutia, ktorý podporuje blaho a prosperitu obyvateľstva. Tento model navrhuje systém demokracie založený na decentralizácii politickej moci, podpore politickej gramotnosti obyvateľov demokratických štátov a ukončenie (politických) kampaní. Prianím Šamar Rinpočheho je aby tento nový model demokracie inšpiroval dobrovoľníkov, ktorí by sa venovali zlepšovaniu životov svojich spoluobčanov úprimným zapojením sa do štruktúr svojich vlád.

V knihe Cesta k prebudeniu poskytuje Šamar Rinpočhe rozsiahly komentár k Siedmim bodom výcviku mysle od Čhekewa Ješe Dordžeho. Text Čhekawu má základ v učeniach Tréningu mysle (tib. lodžong), prenesených do Tibetu v 11. storočí Atíšom. Komentár Šamar Rinpočheho osvetľuje skrytý význam Čhekawových Siedmich bodov. Komentár je sprievodcom ako žiť naplňujúci život buddhistu rovnako ako súhrnnou príručkou meditačných techník.

Keď zanikne lipnutie na predstave „ja“, projekcie tiež  ustanú.

Bez predstavy „ja“ ako subjektu, už viac nie je svet vonkajších javov, ktorý by sa od nás javil oddelený,  ani objekty, ktoré by sa javili oddelene existujúce od mysle, ktorá ich premieta. Keď toto rozpoznáme, naše lipnutie na domnelej oddelenej existencii javov sa rozpustí a naša myseľ sa prestane zaplietať do reakcií na svoje vlastné projekcie. Stane sa pokojnou a voľnou od emočného zmätku a úzkosti. Zavládne skutočný kľud mysle.

Za bežného stavu, myseľ s ktorou sa stotožňujeme ako s naším „ja“ , neustále lipne na objektoch a pripútava sa k rôznym situáciam, ktoré zažívame. V meditácii sa púšťame tohoto lipnutia a pripútanosti. Oslobodíme myseľ z jej vlastných okov, dovoľujúc všetkým  obmedzeniam a rozrušeniam, aby sa rozpustili sami sebou. V tomto procese púšťania, sa myseľ sama oslobodí od všetkého napätia a pripútanosti, ktoré ju obmedzujú a väznia. Spočinieme v stále sa prehlbujúcom uvoľnení, úplne sa otvárajúc. Čokoľvek sa objaví v našej mysli, necháme tak, ničoho sa nedržíme ani neodmietame.

Meditácia znamená nechať myseľ  spočinúť v prítomnom okamihu – nič neodmietame, nič umelo nevytvárame, ani sa nesnažíme meniť to čo sa objavuje v danom okamihu.

Výnimočná realizovaná bytosť Saraha v jednej zo svojich inštrukcií o povahe mysle povedal: „Keď uvoľníme našu myseľ, ktorá je chytená v pripútanosti, niet pochýb, že sa oslobodí sama sebou.“ Ide len o to dovoliť mysli spočinúť v jej prirodzenom stave, v ktorom bežné vedomie dlie v prítomnom okamžiku, voľnom od lipnutia a odmietania, bez akejkoľvek strojenosti, neprirodzenej snahy. A tak sa stále prehlbujúce uvoľnenie začne rozvíjať – a to je to, čo vedie k oslobodeniu. Keď uspejeme v meditácii bez akejkoľvek manipulácie, všetko naše napätie opadne, a myseľ rozviaže samu seba. Naše otvorené, číro-jasné a živé vedomie sa nerušene usadí samo v sebe, bez najmenšej známky tuposti.

Ako príklad si zoberme šálku čaju, ktorú sme práve naliali. Spočiatku je čaj v pohybe, ale keď necháme šálku v pokoji, čaj sa postupne ustáli. Rovnako je to z našou mysľou, keď ju necháme byť: spočinie v stave prirodzenej relaxácie, ktorá sa postupne prehlbuje. Neumožniť mysli spočinúť v tomto uvoľnenom kľudnom stave, by bolo ako neustále miešať čaj v šálke. Meditácia spočíva v rozvíjaní uvedomovania si pohybov, ktoré sa objavujú v mysli, a v nechávaní myšlienok, aby sa voľne objavili a vrátili tam odkiaľ prišli. Toto je prirodzený proces, ktorému jednoducho dovolíme prebiehať;  my len dáme priestor tejto prirodzenej otvorenosti a spontánnnosti mysle.  Týmto sa otvárame rozpoznaniu, že celá hra prejavu, všetko čo sa objavuje v našej mysli, nie je skutočné. Toto vedie k uvoľneniu našej mysle a tým i k uvoľneniu nášho tela. Neznamená to však, že naše telo zmľandravie. Práve naopak, udržuje si vzpriamené, otvorené a pružné držanie tela, zbavené všetkého napätia.

Máme tendenciu pútať naše telo a myseľ myšlienkami a plánmi a udržiavať to s neustálym vypätím. Následkom toho sa naša myseľ stáva buď divokou, alebo tupou. V meditácií povoľujeme tieto okovy a dovoľujme si otvárať sa prirodzeným spôsobom. Týmto naša myseľ znovu nadobúda svoju priestrannosť a nakoniec aj rozmer múdrosti. Konečne slobodní od kompulzívnosti a napätia, prestávame trpieť. Prestať zažívať utrpenie, znamená prežívať úplnú radosť – a to je prebudenie!